Máte radi kukuricu a čokoládu? Viete ako sa dostali do Európy? Poznáte Tenochtitlan, Texcoco, Titicaca, Chitzen Itza, Cuzco, Limu, Machu Picchu, Chinampas, Pok-a-Tok, Tlachtli, Quetzalcoatl a Quipu? Siedmaci už áno.
V rámci zážitkového vyučovania na hodinách dejepisu sa žiaci 7. ročníka vydali spolu so mnou a pani učiteľkou Betkou Cesnekovou do ríše Aztékov, Mayov a Inkov. Pani učiteľka Betka žila v Mexiku a tak im najlepšie vedela porozprávať o miestach, ktoré sama navštívila a ktoré sa spájajú s Aztéckou a Mayskou civilizáciou a ja zas o ríši Inkov a ich stratenom meste. Machu Picchu.
Aztékovia boli pokrokoví v tom zmysle, že boli jednou z prvých civilizácií, ktoré zabezpečovali, aby každé dieťa mohlo navštevovať školu. Hrali hru s gumenou loptou a kamennými obručami s názvom tlachtli . Ako platidlo používali kávové zrnká. Aztékovia používali bylinky ako lieky a na liečenie chorôb používali napríklad parné kúpele. Dokonca vyvinuli použitie dláh na zlomené kosti. Tenochtitlán bolo obrovské mesto na ostrove uprostred jazera Texcoco. Okolo Tenochtitlánu dokonca postavili plávajúce záhrady alebo Chinampas. Čokoláda a kukurica sa konzumovali vo veľkej miere, rovnako ako dnes!
Mayovia pestovali plodiny ako kukurica, fazuľa, tekvica, paradajky, chilli papričky, kakao (čokoláda) a avokádo. Ich pozorovania planét a hviezd umožnili Mayom vytvoriť jeden z najpresnejších kalendárov v histórii. Ich kalendár predpovedal každý rok až do roku 2012. Mayská pyramída Chitzen Itza, ktorá je mimichodom jeden zo 7 divov sveta, má toľko schodov, koľko je dní v kalendári.
Inkovia boli majstrami v stavaní visutých mostov. Machu Picchu postavili z kameňov, ktoré boli na seba presne položené, bez použitia akéhokoľvek spojiva. V Cuzcu ľudia predávajú čerstvo napečené nekvasené chleby, kúsky nakrájaného melónu, čerstvé šťavy, staré knihy, kúsky toaletného papiera, pestrofarebné pončá, čiapky, šály z lamej vlny a iné drobnosti. Aj my máme takú čiapku doma. Cestou na Machu Picchu vás sprevádzajú porteri a aby ste vládali uvaria vám čaj s kokových listov. Inským jazykom je kečuánčina, ktorou sa v Peru dodnes hovorí. Inkovia nemali systém písania. Viedli záznamy o udalostiach a transakciách pomocou zložitého systému povrazov z lamej vlny, na ktoré robili uzlíky- quipu .
Ešteže máme Google, a tak sme sa po stratenom meste Inkov Machu Picchu mohli prejsť z pohodia našej triedy.
A na záver veľké ďakujem patrí pani učiteľke Betke, za jej čas a pútavé rozprávanie o Mexiku.
PaedDr.Mgr. Mária Baučeková
