Aj túto jeseň naši žiaci ôsmeho ročníka navštívili koncentračný tábor Osvienčim v Poľsku, aby videli dôsledky zločinov fašizmu proti ľudskej dôstojnosti, vyvražďovanie Židov, nosenie Dávidovej hviezdy, medicínske pokusy na ľuďoch, neľudské podmienky, hlad. Dozvedeli sa, že protižidovské opatrenia-nariadenie o označovaní Židov, vylučovanie Židov zo zamestnania a spoločenského života, nariadenia obmedzujúce vstup a pobyt na verejných miestach, strata svojho majetku a podnikania boli prejavom pošliapania ľudskej dôstojnosti a obmedzovali aj základné ľudské práva a slobody. Každý sa v sebe samom pýtal veľa otázok- Ako sa asi museli Židia cítiť, ako to mohli prežívať? Ako to prežívali deti? Ako by takéto obmedzenia prežívali oni sami? Aj v súčasnosti sa neustále stretávame so zločinmi proti ľudskej dôstojnosti, ktoré pripomínajú holokaust- terorizmus, rasizmus, neonacizmus, vraždy z nenávisti. Uvažujeme, či sa spoločnosť, ľudstvo z týchto zločinov poučila alebo nie. Žiaci zapálili sviečky pri Múre smrti v koncentračnom tábore ako symbol spomienky.
Mnohokrát sme v živote “hodení na zem, pokrčení a zadupaní“ rozhodnutiami, ktoré urobíme, a okolnosťami, ktoré nás stretnú. Cítime sa, ako keby sme boli bezcenní. Ale bez ohľadu na to, čo sa stalo, alebo čo sa stane, pamätajme, že nikdy nestratíme svoju hodnotu, svoju ľudskú dôstojnosť. Špinaví alebo čistí, zničení alebo pokrčení, stále sme nedoceniteľní pre tých, ktorí nás milujú.
„Kto nepozná históriu, je odsúdený na jej opakovanie.“ — Edmund Burke
